Tonka, Tonička, naša sestra, drahá mamička a babka
Venujem jej len pár slov, pretože všetko podstatné tu už bolo povedané. Spomeniem niekoľko útržkov z môjho detstva a mladosti spojenej s našou najstaršou sestrou Tonkou. Počas letných dažďov sa s obľubou osviežovala pod odkvapom zo strechy a studená voda, ktorá sa valila v pravidelných prúdoch, ju okamžite osviežovala. Taktiež si spomínam na jej objatia s jej prvými nápadníkmi. Samozrejme, že mi o tom nehovorila a ani som ju nevidel. Raz podvečer prišiel otec domov z práce a vravel mame, že videl Toničku, ako sa pod kopcom objíma so svojim chlapcom. Možno by si ju ani nevšimol, ale prezradila ju žiarivo biela kabelka, ktorú dostala od našich, ako dar.
Po narodení našich najmladších sestier Danky a Janky ich Tonička kočíkovala a mnohí okoloidúci si mysleli, že je to mladá mamička na prechádzke so svojimi detičkami.
Sobotné upratovanie bola často hlučné a zábavné. Milovala hudbu a tanec. Pravidelne chodievala so svojou partiou do PKO na tanečné zábavy. V tom období bol populárny letkis. Pri upratovaní mala pustené rádio a pri prvých hudobných tónoch letkisu zvýšila hlasitosť na plné obrátky a začala radostne tancovať. Samozrejme, že aj my všetci, ktorí sme boli doma sme s ňou tancovali. Nedala nám na výber. Pekne v rade z izby do izby sme tancovali letkis.
Nuž a ako sa Tonička zoznámila so svojou životnou láskou Edom. Jednoducho, kde by nebola naša mama. Keď raz prišla zo zájazdu z Ríma, tak v Slovenskom ústave svätého Cyrila a Metoda sľúbila tamojším duchovným poslať domáce makové koláče, ako aj klobásu najbližším možným kuriérom. A dali jej kontakt na Eda, ktorý mal práve cestovať do Ríma.
Od tej doby sme sa stretávali s Edom. Zbožňoval som jeho malý byt na Drotárskej. Tonka mu chodievala pomáhať s domácnosťou a niekedy som tiež priložil ruku k dielu. Viac som však blbol, ako pomáhal. Bol to celkom iný svet na aký som bol zvyknutý u nás doma. Tajomstvo Drotárskej dotvárala aj prítomnosť doktora Dermeka, ktorý si vážil každé jedno slovo, ktoré povedal. Vyžarovala z neho múdrosť a vážnosť. Na rozdiel odo mňa, ktorý som táral dve na tri a mal som z toho zábavu.
Napokon sme sa aj so starším bratom Marianom stali členmi skautského oddielu, ktorý viedol Edo, náš brat Slniečko. A po nejakom čase sme sa vybrali na trojtýždňvoý výlet do Talianska. Cestovali sme vlakom a v skautskej výprave sme boli samí chlapi, až na Toničku.
A tu sa to začalo. Stanovali sme v Ríme a po večierke sme boli vždy všetci zalezení v spacákoch. Edo sa však s Tonkou prechádzal pod rímskym nebom a spolu sa modlili ruženec. Aj som ponúkol Edovi, že môže spať v našom stane, kde sme boli spolu s Marianom a Tonkou. Uvoľnil som mu miesto a premiestnil som sa do jeho malého stanu. Ráno som sa však na moje prekvapenie prebudil vedľa Eda.
Ruženec spojil srdcia Tonky a Eda a zrodila sa osudová láska. Jedného dňa u nás doma zazvonil telefón. Volala Tonička zo Šaštína, kde bola s Edom na púti a do telefónu hovorila. Mami nezabíjajte to druhé prasa. My s Edkom sme sa zasnúbili a budeme mať svadbu. A bola veselica taká aká má byť, Tancovalo sa, spievalo, jedlo a pilo.
Tonka s Edom si založili rodinu a Boh ich obdaroval tým najcennejším, čo môžu mať manželia. Deti. A v drevenej kolíske pokojne zaspávalo ich prvorodené dieťa Michal. To bolo radosti a tá sa časom znásobovala. Na svet postupne do rodiny zavítali Mária, Katarína a Andrej.
Tonička zasvätila svoj život rodine a s Edom učili svoje deti prvým krokom, slovám, modlitbe a prežívali s nimi každú ich bolesť a aj radosť. Viedli ich prvými uličkami života a záležalo im na ich kvalitnom vzdelávaní a poznaní hodnôt života.
Myslím si, že sa im to podarilo a Michal, Mária, Katarína a Andrej majú v srdciach svojich rodičov a pokračujú ďalej v ich živote, pričom ho zveľaďujú o svoje poznanie a životné skúsenosti.
Život je dar a ten si vážime a rozvíjame. S pokorou a dôverou žijeme jeden deň za druhým, aby sme si uvedomovali zmysel života a jeho tajomstvá.
Tonka, Tonička, naša sestra, drahá mamička a babka odišla si bez slova. Si už tam, kde je pokoj a nekonečná láska a ty zostávaš v našich srdciach.
