Ako by som zhodnotil politický rok 2024

Jedným slovom katastrofa. Robert Fico sa po štvrtý raz ujal vládneho kormidla. A jediné čo ho zaujímalo bolo, aby uchránil seba a svojich ľudí pred spravodlivosťou. Vládu vytvoril s Petrom Pellegrinim a Andrejom Dankom. Ten prvý pred parlamentnými voľbami deklaroval, že s Ficom si nesadne za jeden spoločný stôl a ten druhý sa radoval, že sa dostal do parlamentu a že sa stal členom vládnej koalície.

Rok 2024 sa zapíše do dejín Slovenska ako jedno z najkontroverznejších a najchaotickejších období, ktoré ukázalo, kam môže krajinu zaviesť politika založená na pomste, dezinformáciách a osobných ambíciách. Robert Fico sa ujal premiérskeho kresla a jeho návrat do čela vlády bol pre mnohých ako deja vu. Čo však nasledovalo, bolo ďaleko dramatickejšie, než si ktokoľvek dokázal predstaviť.

Podkopanie demokratických hodnôt

Koalícia sa hneď po svojom vzniku pustila do krokov, ktoré mnohí odborníci a analytici označili za priame ohrozenie demokratických princípov. Zákony sa prijímali v skrátenom legislatívnom konaní, často bez odbornej diskusie alebo transparentnosti. Kritické hlasy opozície a občianskej spoločnosti boli označované za "protivládnu propagandu", čím sa ešte viac polarizovala spoločnosť.

Robert Fico nikdy nezabúda na svojich odporcov a parlament rokoval o Trestnom poriadku a jeho novelu bez problémov schválil. Opozícia organizovala mohutné protesty na námestiach naprieč celým Slovenskom, ale všetko bolo márne. Od roku 1989 to boli najväčšie protesty a čo je ešte viac zarážajúce, tak takmer hneď po parlamentných voľbách.

Kontroverzná novela Trestného poriadku

Novela Trestného poriadku bola tak jedným z prvých krokov vládnucej koalície pod vedením Roberta Fica po parlamentných voľbách. Obsahovala niekoľko kľúčových bodov, ktoré vyvolali veľkú kritiku:

- Zrušenie Špeciálnej prokuratúry a Úradu špeciálnej prokuratúry: Tento krok bol kritizovaný ako priama snaha obmedziť vyšetrovanie korupčných káuz a ochrániť "svojich ľudí".

- Nové právomoci generálneho prokurátora: Generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý je vnímaný ako blízky vládnej garnitúre, dostal rozšírené možnosti zasahovať do trestných konaní, čo môže viesť k politizácii spravodlivosti.

- Zmeny v trestnom konaní: Niektoré body novely znevýhodňujú orgány činné v trestnom konaní, pričom odporcovia tvrdia, že ide o oslabenie boja proti korupcii a organizovanému zločinu.

Tieto zmeny boli parlamentom schválené napriek nesúhlasu opozície a odborníkov z oblasti práva, ktorí upozorňovali na riziká zneužitia právomocí.

Opozičné protesty na námestiach

Opozícia organizovala mohutné protesty, ale všetko vyšlo naprázdno. Protesty sa postupne rozširovali do všetkých väčších miest Slovenska, pričom ich hlavnými organizátormi boli opozičné strany, Požiadavky demonštrantov boli jednoznačné: zrušenie sporných zákonov, ktoré podľa nich ohrozovali právny štát a demokratické princípy.

Ulice zaplnili desaťtisíce ľudí a vládna koalícia na čele s Robertom Ficom demonštrácie označila za "politicky motivované divadlo" a odmietla ich brať vážne. Premiér Fico vo svojich verejných vystúpeniach opakovane tvrdil, že opozícia sa snaží destabilizovať jeho vládu. Táto rétorika ešte viac polarizovala spoločnosť a zvýšila napätie medzi vládnucimi stranami a ich oponentmi.

Vládna koalícia pokračovala aj ďalej vo svojej politike ignorovania verejného názoru. Premiér Fico a jeho spojenci tvrdili, že protesty sú len prechodným javom a že ich vláda získala mandát od občanov vo voľbách, a preto má právo vládnuť podľa vlastného uváženia. Tento postoj však len ďalej prehlboval nedôveru verejnosti k vládnym predstaviteľom a zvyšoval napätie v spoločnosti.

Rok 2024 tak nebol len o legislatívnych zmenách a politických zásahoch, ale aj o masovej občianskej mobilizácii, ktorá sa stala symbolom odporu proti postupnému rozkladu demokracie na Slovensku. Otázkou však zostáva, či bude táto vlna protestov dostatočne silná na to, aby priniesla skutočné politické zmeny, alebo sa Slovensko ponorí ešte hlbšie do chaosu a politickej neistoty.

Oslabenie verejných inštitúcií

Na ministerstvách a vo verejných inštitúciách sa začali masové personálne výmeny. Odborníkov nahrádzali ľudia lojálni vládnym stranám, pričom kvalifikácia a skúsenosti išli bokom. To výrazne oslabilo odborné kapacity na riešenie kľúčových problémov, ako je zdravotníctvo, školstvo či energetická kríza.

Neistota voličov

Mnohí voliči, ktorí dúfali v stabilitu a riešenie dlhodobých problémov krajiny, pocítili hlboké sklamanie. Zatiaľ čo koalícia tvrdila, že ich kroky smerujú k "obrode Slovenska", realita ukazovala chaotické riadenie a sústredenie moci do rúk úzkej skupiny ľudí. Tento vývoj ukázal, že slová politikov pred voľbami sa často nezhodujú s ich činmi po voľbách. Slovensko sa tak ocitlo v situácii, keď dôvera v politický systém a verejné inštitúcie dosiahla nové dno.

Atentát na premiéra

Tesne pred voľbami do Európskeho parlamentu zažila slovenská politická scéna niečo bezprecedentné – atentát na Roberta Fica. Tento ohavný čin, odsúdeniahodný zo všetkých uhlov pohľadu, traumatizoval krajinu a polarizoval spoločnosť ešte viac.

Počas nasledujúcich dní sa atmosféra v krajine ešte viac vyostrila. Fico, ktorý bol hospitalizovaný s vážnymi, no nie život ohrozujúcimi zraneniami, využil situáciu na ďalšie obviňovanie opozície a médií. Na svojich vystúpeniach začal šíriť teórie o politickej motivácii útoku, pričom menoval konkrétne opozičné strany, ktoré podľa neho stáli za pokusom o jeho odstránenie.

Sociálne siete sa zaplavili nenávistnými komentármi, konšpiračnými teóriami a vzájomnými obvineniami. Vláda v reakcii na atentát prijala mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Zriadili špeciálny vyšetrovací tím, ktorý mal prípad čo najskôr objasniť. Policajný prezident a minister vnútra však zároveň čelili kritike, že vyšetrovanie nie je dostatočne transparentné.

Médiá informovali o podozreniach, že niektoré stopy môžu byť zatajované alebo manipulované, aby sa zakryl skutočný priebeh udalostí. Atentát na premiéra Slovenska sa stal aj medzinárodnou témou. Európske orgány vyjadrili svoje pohoršenie nad incidentom a vyzvali na dôkladné a nezávislé vyšetrovanie. Niektoré zahraničné médiá však zároveň upozorňovali na riziko, že Fico by mohol tento útok zneužiť na posilnenie svojej moci a obmedzenie slobody médií a opozície.

Napriek vážnosti situácie sa politická scéna neupokojila. Protesty, ktoré začali ešte pred atentátom, pokračovali po krátkej pauze ďalej. Opoziční lídri tvrdili, že vláda využíva tento incident na umlčanie kritických hlasov. V mestách po celom Slovensku sa zhromažďovali tisíce ľudí, ktorí volali po spravodlivosti a zastavení autoritatívnych praktík vlády.

Atentát na Roberta Fica tak nebol len útokom na jedného politika, ale stal sa katalyzátorom hlbších problémov, ktoré Slovensko sužujú už roky. Rozdelil spoločnosť na neprekonateľné tábory a ukázal, aká krehká je politická stabilita krajiny. Budúcnosť Slovenska sa po tomto incidente zdala ešte viac neistá a plná otáznikov.

Pellegrini na čele štátu

Po zvolení Petra Pellegriniho za prezidenta Slovenskej republiky nemá slovenský parlament predsedu. Nárokuje si na neho Andrej Danko, ktorý by rád prehodnotil koaličnú zmluvu. Namiesto otvorenia koaličnej zmluvy sa mu rozpadá poslanecký klub. Parlamentná koaličná vládna väčšina je v ohrození a horko ťažko sa im niekedy darí otvárať parlamentné rokovania.

Parlament sa neraz nachádzal v patovej situácii, pričom neustále hádky a nezhody medzi koaličnými partnermi negatívne ovplyvňovali jeho fungovanie. Bez schopnosti zvoliť nového predsedu parlamentu sa rokovania stávali čoraz chaotickejšími. Andrej Danko, známy svojou túžbou po moci, naďalej trval na svojom nároku, čo len prilievalo olej do ohňa. 

Medzitým opozícia využívala tento chaos na posilnenie svojho postavenia. Michal Šimečka a ďalší opoziční lídri ostro kritizovali koalíciu za jej neschopnosť riadiť krajinu a poukazovali na to, že aktuálne dianie len dokazuje slabosť a nejednotnosť vládneho zoskupenia.

V tejto situácii začali rásť obavy, že parlament nebude schopný schváliť kľúčové zákony, ako napríklad rozpočet na ďalší rok. Tento vývoj ohrozoval nielen politickú, ale aj ekonomickú stabilitu Slovenska.

Kríza v parlamente sa tak stala symbolom hlbšej politickej a morálnej krízy, v ktorej sa Slovensko nachádzalo. Otázkou zostávalo, či koalícia dokáže nájsť spoločnú reč a prekonať svoje vnútorné rozpory, alebo či krajinu čaká ďalšie obdobie politickej nestability a chaosu.

Zákon o štátnom rozpočte

Po schválení kľúčového Zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 sa Robert Fico na tlačovej konferencii venuje novinárom a obviňuje ich z nenávisti voči vládnej koalícii a manipulovaniu informácií. Je to paradox. Namiesto nadávania mal premiér verejnosť informovať o tomto dôležitom zákone, pretože ten sa dotkne takmer každého občana a jeho financií.

Medzitým pribúdajú špekulácie, že rozpočet bol v skutočnosti vytvorený na mieru vybraným súkromným firmám, ktoré profitujú z lukratívnych štátnych zákaziek. Viaceré občianske organizácie a analytici upozorňujú na riziko ďalšieho prehlbovania korupcie a zvýhodňovania vládnych spojencov na úkor verejných zdrojov.

Robert Fico pokračuje vo svojej rétorike a hľadaní nepriateľov, ktorí podľa neho stoja za všetkými kritikami jeho vlády. Táto taktika mu síce pomáha upevňovať podporu medzi oddanými voličmi, no zároveň ešte viac polarizuje spoločnosť. Volania po predčasných voľbách sem tam zarezonujú, no vláda si zatiaľ stojí pevne za svojimi rozhodnutiami a odmieta akékoľvek ústupky.

V nasledujúcich mesiacoch sa ukáže, či rozpočet skutočne prinesie očakávané výsledky, alebo sa stane ďalším bodom, ktorý prehĺbi nedôveru občanov voči vláde a jej schopnosti riadiť krajinu. Jedno je však jasné – napätie v spoločnosti a politickej scéne bude aj naďalej narastať.

Politika na všetky svetové strany

V medzinárodnej politike Fico naďalej ukazoval, kam sa jeho vláda obracia. Odsúdil vojnu na Ukrajine, ale zároveň navrhoval, aby sa Ukrajina vzdala "neprávom obsadených území". Jeho návrhy boli ostro kritizované zo strany ukrajinskej vlády, ako aj zo strany medzinárodného spoločenstva, ktoré ich označilo za neakceptovateľné a kolaborantské voči Rusku. Fico však pokračoval vo svojej rétorike, ktorou sa usiloval o to, aby Slovensko vystupovalo ako "mierový sprostredkovateľ".

Ficova zahraničná politika však čoraz viac izolovala Slovensko od jeho západných spojencov. V rámci EÚ sa slovenská vláda dostávala do konfliktu so svojimi partnermi, ktorí odsudzovali Ficove vyjadrenia ako rozdeľujúce a podkopávajúce jednotu Únie voči ruskej agresii. Fico sa na druhej strane snažil presvedčiť verejnosť, že jeho "mierový plán" je pragmatický a Slovensko by nemalo slepo nasledovať západnú politiku, ktorá podľa neho "eskalovala konflikt".

Jeho diplomatické vzťahy s Moskvou sa posilnili. Ficova návšteva v Kremli a jeho stretnutie s Vladimirom Putinom vyvolali ostrú kritiku na domácej i medzinárodnej úrovni. Zatiaľ čo Fico tvrdil, že jeho kroky sú vedené snahou zabezpečiť energetickú bezpečnosť Slovenska, kritici poukazovali na to, že ide o zbližovanie s autoritárskym režimom, ktorý ohrozuje medzinárodné princípy a stabilitu v regióne.

Rok 2024 tak v medzinárodnom kontexte potvrdil, že politika Roberta Fica smeruje k väčšej orientácii na Východ, čím sa Slovensko stále viac vzďaľuje hodnotám, na ktorých bola postavená jeho zahraničná politika po roku 1989. Ako to ovplyvní budúcnosť krajiny v rámci európskych a transatlantických štruktúr, zostáva otázkou, ktorá znepokojuje mnohých doma i v zahraničí.

Aký bol teda politický rok 2024

Katastrofa. Tento rok ukázal, ako nebezpečné je, keď politická moc slúži výlučne na ochranu záujmov vládnucich elít. Namiesto riešení zásadných problémov, ako je inflácia, zdravotníctvo alebo školstvo, sa vláda zamerala na presadzovanie vlastných záujmov a rozklad tímov odborníkov vo verejnej sfére.